,,Tlieskajte, komédia sa skončila." L.W.Beethoven

SONG TÝŽDŇA: Metallica - The Unforgiven

https://www.youtube.com/watch?v=Ckom3gf57Yw


Insane - 5. časť

17. dubna 2016 v 21:48 | /L |  Insane
Tak a čo najrýchlejšie sem hádžem ďalšiu časť Usmívající se Ak máte nejaké výhrady poprípade, že to čítate dajte vedieť. Rozpačitý A teraz už, príjemné čítanie ! Usmívající se

V. Kapitola - Bitka a návrat do detstva

"Toto je oddnes náš nový domovm synak. Bude sa ti tu páčiť," povedal Ethan.
A naozaj, na prvý pohľad sa mi hacienda páčila. Ako dieťa som obdivoval a cítil s prírodou. Preto som sa cítil na haciende u Hastingsovcov ako doma.
"Ahoj, Ethan! Som rád, že ste prišli," privítal nás Daniel.
Daniel, bol pre mňa dovtedy neznámy muž. Neskôr som sa dozvedel, že všetko mu tu patrí. Je to blízky a dlhoročný priateľ môjho otca. Londýn som mal rád, ale Kaliforniu a hlavne Rutherford milujem.
"Pokiaľ viem, máš aj malú dcérku, ktorú si mi chcel ukázať," povedal Ethan.
"Áno, volá sa Anna a má 3 roky, je to moje slnko," usmial sa s hrdosťou Daniel.
Vtedy som spoznal Annu, odvtedy sa z nás stala nerozlučná dvojica. Boli sme najlepšími priateľmi a vydržalo nám to dodnes. Spolu sme sa hrávali, učili a jazdili na koňoch. Annin otec nás naučil výborne jazdiť.
Ležal som vedľa nej a uvedomil som si, že to už nie je dievčatko, ale krásna, zmyselná žena. Nemôžem si to priznať. Zničiť roky nášho priateľstva tým, čo by ma urobilo šťastným - pobozkať ju. Medzi svojimi myšlienkovými pochodmi ma prerušil impulz. Jej pery, také hebké a teplé boli zrazu na mojich. Nechal som sa ňou viesť, naozaj ma pobozkala, nemôžem uveriť.
"Prepáč, ja neviem, čo to do mňa vošlo.. Alex, ja sa ospravedlňujem a ty.. Ty by si skrátka mal ísť a neriešiť to, čo som urobila," povedala rázne.
"Nie! Anna, ja k tebe niečo cítim, je to silnejšie ako úcta k nášmu priateľstvu."
"Presne preto ti vravím odíď..." povedala s kamenným výrazom.
"Anna, ty ku mne nič necítiš? Ja som si to dnes uvedomil, že pre mňa znamenáš naozaj veľa." Povedal som jej úprimným tónom.
"Alex, ja neviem čo cítim, ja neviem čo chcem cítiť a čo by som mala cítiť." Povedala sklamane.
"Potrebuješ čas, dám ti ho." S touto vetou som odišiel.
Celú noc som sa prehadzoval a rozmýšľal, čo jej behá hlavou, či sa trápi, či spí pokojne. Som hlupák, že som jej prejavil cit? Musí predsa ku mne niečo cítiť, neverím, že nie.
Na ďalší deň som bol odhodlaný sa s Annou porozprávať normálne. Nech mi povie, či mám šancu alebo ju mám nechať tak. No vedel som, že po včerajšku sa celý vesmír otočil. Sadol som si do kuchyne, nabral džús a čakal. Čakal a čakal, ale jej nikde.
"Mladý muž, kohože očakávate?" opýtala sa pani Morseová.
"Á, dobrý deň, kde je Anna?" vyzvedal som.
"Odišla s mamou do mesta, ani nepovedala kedy sa vráti." Oboznámila ma so situáciou pani Morseová.
Urobím ti lipový čaj, vyzeráš rozrušene." Povedala ustarostene.
Pani Morseovú mám rád, vždy sa o mňa starala a pomáhala mi zakrývať moje detské šibalstvá. Bola pre mňa ako druhá mama.
"A teraz mi povedz, čo sa stalo?" usmiala sa na mňa.
"Ja... no... ehm, spackal som čo sa dalo a asi prišiel o kamarátku.." sklopil som zrak do čaju.
"Takže niečo sa stalo medzi tebou a Annou.. Vieš, počula som ju v noci plakať, ale nepustila ma do izby. Láska je tak krásny cit, ale keď nie je opätovaný ajaj..."
"Veru... neviem čo mám robiť, ona ma pobozkala a ja som len povedal čo cítim, nemôžem byť za toto vinný." Povedal som hlasno.
"Poznám Annu, je zmätená, ale ju to prejde... Daj jej čas a sama za tebou príde." Usmiala sa na mňa a odišla utierať prach do obývačky.
"Alex, poď mi pomôcť preniesť tieto nádoby s postrekom a choď skontrolovať zber!" prikázal otec.
Bol som ako robot, robil som všetko mechanicky a neuvažoval som nad ničím, iba nad tým, čo bude ďalej.
"No čo, zlatko, dnes si už so mnou vyjdeš?"
Počul som chlípny tón zberača a šiel som sa pozrieť čo sa deje.
"Daj mi pokoj, ty prasa! Pusť ma lebo budem kričať, s takými ako ty si v živote nevyjdem nikam!" kričala bezbranná slúžka na odporného muža.
"A dosť!" zakričal som na neho.
"Už aj ju pusť!" prikázal som.
"Pane, prepáčte, ja neovládol som sa, mrzí ma to." Povedal zberač.
"Čo si o sebe myslíš?! Zbaľ si veci a vypadni skôr než ťa sám vyhodím!" kričal som na neho.
"Ako sa to so mnou rozprávaš?! Trochu úcty mládenec!" snažil sa ma prekričať.
V tom som sa neudržal a jednu mu sekol po papuli. Začal krvácať. Strhla sa bitka a pridali sa zberači, ktorí sa len prizerali.
Zrazu odznel výstrel.
Stál tam otec s Danielom, ktorý vystrelil do vzduchu.
"Čo sa to tu deje?! Takto sa správajú moji zamestnanci, hanbím sa!" kričal na nás Daniel.
"Okamžite ku mne, obaja! Ethan, poď aj ty." Prikázal otcovi.
"Čo si o sebe myslíte?! Toto nie je aréna MMA, kde sa môžete mlátiť, tu problémy riešime slovne a nie bitkou! Alex, čo sa stalo?" opýtal sa ma s vážnym tónom.
"Tento muž chcel zneužiť Liu. Slušne som ho požiadal o odchod z haciendy, no on mi začal vyčítať moje správanie. Uznávam si svoju chybu, že som sa neovládol, ale nemá právo správať sa takto k zamestnancom." Povedal som.
"Ty nemáš právo rozhodovať, kto na haciende ostane a kto nie. Nato som tu ja a po mne tvoj otec. Teraz odíď potrebujem sa s Garettom porozprávať osamote." Prikázal mi.
"Alex, takto sa problémy neriešia. Chcel si pomôcť, ale to nebol dobrý nápad. Dúfam, že ťa Dan nevyhodí, no trest ti dať bude musieť." Povedal otec a odišiel naspäť.
Sadol som si na lavicu a prezeral roztrhnutú košeľu.
"Alex!" počul som Annu, ktorá sa mi hodila okolo krku.
"Si v poriadku?" spýtala sa zhrozene.
"Áno som, ale nemala by si tu byť." Povedal som jej.
"Prestaň trieskať a poď, musím ťa ošetriť." Oznámila mi starostlivo.
Zobrala si lekárničku a začala mi ošetrovať rany. Pod jej hebkými rukami som nič necítil. Mal som rozťatú spodnú peru, líce a neviem ako ma ten idiot poškriabal, že aj na hrudi som mal krv.
Keď mi ošetrovala ranu na hrudi, neviem či som bol omámený, ale svojimi rukami mi mapovala celú hruď a pozerala sa mi pri tom do očí.
"Mrzí ma ten včerajšok." Povedala skleslým tónom.
"To je v poriadku, ja som to prehnal a vybehol na teba s niečím, na čo nie si pripravená. Odpusť." Uznal som si previnilo.
"Nie, nie. Ja, len ma to vydesilo. Nikdy som pri nikom necítila, to čo k tebe. Viem, že to nie je dlhoročné priateľstvo." Vyjadrila sa.
"Takže ku mne niečo cítiš?" vo vnútri som zajasal nádejou.
"Áno. Utriedila som si to a musím si to priznať. Ale nechcem ublížiť nášmu priateľstvu." Povedala s nadhľadom.
"Ja viem, dajme tomu čas." Navrhol som.
Neviem, čo si myslieť. Je ťažké priznať si cit. Nie som z tých čo túžia po láske, ale ani z tých, čo pretiahnu každú čo im príde pod ruku. Možno som v tomto ešte nedospel. Ale vlastne, možno áno, Annu mám naozaj rád. Čaká ma ďalšia bezsenná noc. V izbe som si zapol rádio a akurát som počul:
"Masky šašků profil krášlí
V divadle dní herci zvláštní
Lásku nejlíp po síti chcem znát
Slyším tvůj hlas uvnitř ticha
S iluzí si nahlas tyká
Já z tvých dlaní chci svou sílu brát.."
Nechcem sa pretvarovať a hrať, že sme kamaráti a nič sa nestalo. Tieto slová mi dodali chuť ísť do toho. Veď prečo nie, poznám ju najlepšie zo všetkých.
Na ďalší deň som sa zobudil už o 6, a tak som mal dosť času aj na výdatnú sprchu. Dal som si na seba pracovné roztrhané bledomodré rifle, topánky a čierne tielko. Dnes to vyzerá na extrémne teplý deň. Hodil som si aj klobúk, lebo dostať úpal fakt nie je sranda.
,,Dobré ránko, Boog." usmiala sa na mňa Anna.
,,Ahoj, ahoj, dnes s nejakou dobrou náladou." opätoval som jej úsmev. Mala krásne biele šaty s fialovo-modrými kvetmi.
"To áno, máš dnes veľa práce? Lebo by sme mohli ísť na kone a dať prechádzku." Navrhla.
"Dnes prídu nejaké nové postreky a budem musieť ísť opraviť strechu, ale potom kľudne." Oboznámil som ju.
"Okay, ku mne aj tak príde ešte Ali na babský pokec."
Naše cesty sa rozišli a mňa zastavila Lia.
"Ahoj. Ani som ti nestihla poďakovať. Veľmi ďakujem, toto sa mi ešte nestalo. Ešteže ho majiteľ vyrazil." Povedala spokojne.
"Oh, nie je zač. To fakt? To ma teší, takí na toto miesto nepatria." Usmial som sa na dievča, ktoré bolo mladé a pekné. Aby ste si ju vedeli predstaviť - tmavohnedé vlasy asi po prsia, len teraz ich mala zopnuté, tiež mala uniformu slúžky, ktorá bola žltá s bielou zásterou a biele tenisky. Bola tiež veľmi pekná, jej hlboké orieškovo hnedé oči ma zaujali. Milé dievča, skromné a jej jediným domovom je pravdepodobne hacienda.
Chvíľu sme sa zakecali a odišiel som do práce. Dnes bolo fakt hrozné teplo. No snažil som sa neodpadnúť a čo najviac piť. Žiaľ, nealko. Sem tam som zazrel aj Annu ako sa prechádza s Ali a ohovárajú ma. Toto im spočítam. Zašli niekam za skladisko, a tak som zobral vedro s vodou a pár kamienkov. Ako sedeli na hojdačke, hodil som im kamienok, aby som ich odlákal.
"Čo to bolo?!" vydesene skríkla Ali.
"Ale nič, to iba robotníci robia, kľudne seď." Povedala Anna s pokojným úsmevom Angličana.
A tak som prihodil kamienok.
"No ale toto nie sú robotníci, poďme sa tam pozrieť." Ukecala Ali Annu.
"Je tu niekto? Ak nás niekto pozoruje, tak už aj vylezte!" dramatizovala Ali.
Obehol som sklad a odzadu som na ne šupol kýbel s vodou.
"To máte za to posmievanie, drahé slečny." Spustil som smiech.
"Ty debil!" kričala Ali a mal som pocit, že ma niečím ovalí.
"Nie si normálny, ja ťa zabijem!" vyhrážala sa Anna.
"Vy ste ma umyli minule a tak som vám to vrátil, nevravte, že vám to nepadlo vhod." Poznamenal som.
"Máš pravdu, ale aj kurva šťastie, že máme plavky a šortky lebo inak by si bol mŕtvy a tvoje pozostatky by vyplavilo niekde v Indií." Opäť dramatizovala Ali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama