,,Tlieskajte, komédia sa skončila." L.W.Beethoven

SONG TÝŽDŇA: Metallica - The Unforgiven

https://www.youtube.com/watch?v=Ckom3gf57Yw


Insane - 2. časť

9. dubna 2016 v 21:34 | /L |  Insane
Ahoj, tak je tu sľúbená druhá časť ! Čerstvo dopísaná, tak dobrú chuť :) Ak máte nejaké pripomienky tak mi zanechajte dole koment.


II. Kapitola - Večera

Pri večeri panovala pohodová atmosféra. Mama nám rozprávala o svojej ceste, o Londýne, o londýnčanoch. Pochvaľovali sme si výborný cheesecake pani Morseovej. ,,Ako ste sa tu mali ? Dúfam, že som vám príliš nechýbala." povedala mama so smiechom. ,,Isteže si nám chýbala, ale Anna zvládla miesto panej domu na výbornú." odpovedal hrdo otec. Ale ja som sa necítila zadosťučinene, veď som v podstate nič nerobila, iba pomáhala s čím sa dalo a inak lietala po meste s kamarátkami.
,,Pán Hastings, blíži sa k nám hurikán, bojíme sa, že nám poláme vinice!" pribehol Alex, aby informoval otca.
,,Ospravedlňte ma, budem to musieť ísť vyriešiť." Zobral si na seba pršiplášť a odišiel.
,,Anna, drahá, pomôžeš mi vybaliť ? Niečo som ti priniesla." Nadšene som súhlasila. Vyšli sme s kuframi do spálne a začali vybaľovať, najprv kozmetiku, mamine papiere, topánky, oblečenie a napokon tašku v ktorej boli úžasné veci pre mňa.
,,Mami to tričko je úžasné, ďakujem veľmi pekne!" povedala som celá bez seba a oblapila mamu. ,,Srdiečko, ani nevieš ako som sa bála, že sa ti to nebude páčiť."
Mama odišla a ja som sa rozhodla si ísť dočítať svoju obľúbenú knižku - The Perks of being a Wallflower. Zapla som si hudbu a nasadila slúchadká.
... A nikto sa necítil smutne, kým sme mohli zajtrajšok odsúvať ďalšími smutnými spomienkami... Zaujímavá myšlienka. Keby sa tak dalo všetko vymazať. Alebo by stačilo mať tú úžasnú schopnosť turn it off, to by bolo naozaj prospešné. Vypnúť emócie a nestarať sa o nič, mať jednoducho na saláme. Škoda.
Ráno som si trochu privstala na pol deviatu (áno, u mňa je to privstatie si). Prešla som rannou hygienou, znovu prehľadala celý šatník a aj tak som si dala svoje obľúbené kraťasy a tielko. Zišla som po schodoch do kuchyne, kde bola pani Morseová.
,,Dobré ráno!" pozdravila som ju.
,,Ale slečna Anna, aj vám." Usmiala sa milo.
,,Kde sú rodičia ?" opýtala som sa zo zvedavosti.
,,Vaši rodičia išli niečo vybavovať ohľadom viníc, včera pán Hastings, ako iste viete, zachraňoval čo sa dalo, ale napriek tomu vinice potrebujú ošetriť."
Aké zvláštne ako si všetci zamestnanci urobili osobný vzťah k viniciam. To len pre mňa sú to ovocné kry ?! Nevadí, možno tomu raz porozumiem aj ja. Pani Morseová mi pripravila lahodné raňajky. Kým som jedla, prišiel Alex.
,,Ale, ale, Anna pozor na kalórie." Robil si srandu Alex.
,,Ako vieščo !?" povedala som urazene.
,,Ale no, nehraj sa na urazenú, nejde ti to." Povedal sebaisto,
Ja a hrať sa na urazenú ?! To sranduje. Ten chlapec ma vie niekedy naštvať. Vlastne, čo to vravím, ako sa dá hnevať na niekoho s takými očami ako je Alex ? Celkom ma jeho hláška aj pobavila, musím uznať.
,,Dobre pán veľkomožný, aj si si sem prišiel niečo zobrať alebo len si ma doberať ?" spýtala som sa ho.
,,Hmm, vlastne prišiel som sa napiť, je neuveriteľné teplo."
Ak je také teplo, nedáš si dole tričko ? Bože, ešte, že to nevravím nahlas, lebo by som sa hanbila ako pes.
,,Dolej aj mne, prosím."
,,Anna, vlastne som rozmýšľal, keď je tak pekne, či by sme si nešli zajazdiť na koňoch. Už dlho neboli nikde a ja by som rád šiel." usmial sa na mňa.
Súhlasila som, dohodli sme sa na poobedie. Chcela som počkať, kým sa naši vrátia, aby sme sa dnes vôbec stretli. Vyšla som vonku na verandu a sadla si na hojdačku. Rozmýšľala som nad svojou najlepšou kamarátkou (Bože, ako ja tento pojem neznášam) Mayou. Akurát je s rodičmi na dovolenke v Chorvátsku. Posielala mi stade fotky a dokonca aj pohľadnicu. Škoda, že som nemohla ísť s nimi, možno nabudúci rok. Maya, je ten typ baby, ktorá je za každú srandu, takže ako by vlastne spoločná dovolenka vypadala ? Určite by sme boli v stredisku blízko mora, klubu a reštaurácie - tieto miesta mimochodom vyjadrujú tri záujmy tak Mayine ako aj moje. Plávanie/exotika, chalani, jedlo. Takže si vieme všetci predstaviť, tie prehýrené noci v klube s chalanmi a veľké účty za jedlo. Ďalej by sme určite vyskúšali nejaký šport, napríklad také vodné lyžovanie alebo jazdu na banáne (žiaden dvojzmysel, ďakujem!).
Z myšlienok ma ihneď vytrháva prichádzajúce auto. Sú to naši, je už pol dvanástej, takže bolo na čase.
,,Ahoj Anna." Pozdraví ma otec.
,,Srdiečko, prepáč, že sme nepočkali, kým sa zobudíš, ale mali sme naponáhlo." Povie previnilo mama.
,,To je v poriadku mami, vybavili ste všetko ?" opýtam sa.
,,Áno, zajtra sem prídu ošetrovatelia a pomôžu nám opraviť škody a ošetriť vinice. Našťastie to nebol až taký hurikán, ako pred tromi rokmi, kedy poničilo viac ako polovicu viníc." odpovie mi otec.
,,Tak to som rada. Ehm, mami ? Poobede by som chcela ísť s Alexom. Pôjdeme sa previesť na koňoch." viac-menej oznamujem ako sa pýtam na povolenie.
,,Dobre, drahá, ale dajte si pozor !" povie ustarane.
Otec odchádza dnu, aby sa ukryl pred páľavou. Mama sa išla hneď prezliecť a osprchovať, lebo bola prepotená ako Axl Rose po koncerte. Ja odchádzam do kuchyne a chvíľu pozorujem pani Morseovú pri robení obedu. Navrhnem jej svoju pomoc, síce sa zo začiatku zdráha, ale potom privolí. Aspoň sa pri obede budem môcť pochváliť, že som tiež priložila ruku k dielu.
Už je pol druhej a ja idem za Alexom, aby sme vyrazili. Alex je v stajniach a pripravuje nám kone. Tie zvieratá sú proste úžasné, vďačné a nezradia. Preto mám všeobecne radšej zvieratá ako ľudí. Poznáte ten citát ? "Prvý inštinkt keď vidím zviera, je usmiať sa. Prvý inštinkt keď vidím človeka, je odvrátiť pohľad a zmiznúť." No takže nejak tak je to aj so mnou.
,,Pôjdeme k rieke ?" pýta sa s úsmevom a nadšením Alex.
,,Hmm a čo tak dať si preteky k posedu, kde sa hrávali ako malý a potom ísť k rieke ?" navrhujem mu.
,,No dobre, ale ak prehráš, chcem od teba, aby si mi natrhala lesné jahody, dohoda ?" pýta sa ma.
,,Okej, ale to isté platí pre teba, ak prehráš." Oznamujem mu.
Nasadli sme na kone, vyšli na lúku, ktorá smerovala k posedu.
,,Tri, dva, jedna, štart!" odštartoval náš závod Alex
Hádam toho chumaja (ale v dobrom) nenechám vyhrať. ,,Ženská sila víťazí !" Povzbudí ma moje sebavedomie. Feministky by boli na mňa pyšné. Uháňame lúkou, mám rozpustené vlasy, takže mi vejú. Je to príjemný teplý letný vánok. Okolo nevnímam nič len cestu pred nami. Alex je momentálne tesne za mnou, takže mám malý, ale predsa, náskok. Je krásny slnečný deň, takže nás nemôže zaskočiť dážď a keby aj, byť s Alexom v daždi - prečo nie. Už sa blížime k posedu.
,, Haaaa, vyhrala som, Maruška, trhaj !" prikážem mu drzo.
,, Nechal som ťa vyhrať." povie zahanbeným tónom.
Natrhá nám jahody a ja zatiaľ vyťahujem fľašu s chladeným džúsom. Jahody sú skvelé, sladké a šťavnaté, už len šampus.
,,No, Anna, už sa ti ozvala Maya ?" pýta sa ma.
,,Poslala mi pohľadnicu, ale už sa čoskoro vráti a príde ma pozrieť." Poviem mu.
,,Prečo sa na mňa tak podozrivo pozeráš ?! Čo máte za lubom slečna Hastingsová !?" pýta sa ma, podozrievavo.
Ja sa len uškrniem a vybehnem na posed. Okamžite ide za mnou a sadá si vedľa mňa. Prezerám si jeho silné ruky, Alex sa mi vždy páčil, ale nikdy si ho nepredstavujem ako svojho chalana alebo ako potenciálny objekt. Je to len kamarát.
,,Anna ! Čo to máš na pleci !?" skríkne na mňa vydesene a nahnevane.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama